Fanfiction
15. listopadu 2008 v 19:05 | Sarue
Awojte...........po dlhom čase sa vám hlááásim......
......ste radi??asi nie čoo??
zas trpím samomluvou.....
..som nanič však??..........
..............to znamená že hej.....
maté ma radi??
..........
.........
tak asi nie........
mno tak tu je druhý part aj ked neviem pre koho to sem dávam..........
........
pre nikoho že??.
..............
ach jaj............vážne som nanič...........
tak ja idem do izby pokračovať v plakaní
Nový kamarát??
O osemdesiat rokov
"Hej, Kall! Ideš?" zakričala Anuka a hodila mu do okna kameň. Z okna sa vystrčila červenovlasá hlava "Počkajte chvíľku, za chvíľku som tam." Po piatich minútach sa dvere otvorili a vyšiel z nich nie moc vysoký chlapec s hnedými očami, celý v čiernom. "Skoro si mi rozbila okno!" Začal vrieskať na Anuku.
"Hej, ukľudni sa. Veď nič sa nestalo." zamiešal sa do toho Haruku. "Ty drž hubu! A ty, najbližšie zazvoň!" "A kde vlastne ideme?" spýtala sa Yukari potichu. "Do parku a potom na kolotoče čo sem dnes prišli." povedala šťastne Anuka.
Po chvíľke už boli v parku. Anuka si zobrala aj malú loptičku ktorú si začali hádzať. Anuka ju "omylom" hodila na strom. "Super, teraz si pre ňu môžeš ísť sama." povedal trošku nahnevane Kall. Na zem spadla loptička. Pozreli sa hore a zbadali tam sedieť chlapca. Krásneho chlapca. "Poď dole!" zavolal naňho Kall.
Krásavec na strome skočil vedľa ich. "Ahojte! Ja som Ren." pozdravil ich a kývol im rukou. Nikto ruku nepodával tak ju nechal skĺznuť kde bývala a kvokol si. Zobral loptičku a hodil ju Kallovi "Tu máš." "Ďakujem" Yukari k nemu podišla "Ahoj. Som Yukari."
Povedala a podala mu ruku. "Teší ma." Chytil ju za ruku a usmial sa. ,Ona sa s ním baví? Tak nebude taký zlý ako vyzerá.´ "Som Kall." podišiel keď konečne pustil Yukari. "Nechcel by si si s nami hádzať?" spýtala sa ružovovláska. "Rád." Povedal a žiarivo sa usmial. Anuku to trochu zaskočilo. "Som Anuka.""Haruku" povedal keď už išiel za Anukou fialovo vlasý chlapec a podal mu ruku. Ren ju s radosťou prijal.
"Kde bývaš?" "Neďaleko. Pri lese." Nahol hlavu a usmial sa. "Hej, Haruku. Chytaj!" zakričal Kall a hodil naňho loptičku. Ren ju chytil kúsok pred prekvapenou Harukovou tvárou a hodil ju Anuke. Letela ďaleko za Anuku zatiaľ čo ona sa na ňu len prekvapene pozerala. "Prepáč mi to, nechcel som hodiť tak ďaleko."
Ospravedlňoval sa a utekal pre ňu. Loptička zatiaľ spadla medzi dva veľké kamene. Ren natiahol dnu ruku ale loptička bola hlboko vo vnútri. Potichu sykol. Vytiahol ruku v ktorej držal nôž. Položil nôž na zem a pozrel sa na ranu ktorá sa mu tiahla cez celú dlaň. "Ren?? Stalo sa ti niečo??" Yukari k nemu pribehla a začala mu liečiť dlaň.
"Nejde to zaceliť." Zakričala vydesene na nich zatiaľ čo Ren sa prekvapene pozeral na Yukari ako sa snaží mu to vyliečiť. "Nebojte. Dám si na to doma nejaké bylinky." "Dobre ale pôjdeme s tebou."
15. listopadu 2008 v 15:17 | Sarue
Najskôr:Amanda sem tam máva vízie ktorým sa nedá moc veriť, trošku pribrzdená,igoruje Willa,Will sem tam nechápavý ale milý a miluje Amandu ktorá ho ignoruje a Edward detinský,hravý.....proste dokonalý psík
Hlavný hrdina:Ren krásavec ktorý objaví dýku stvoriteľky pri hádzaní si loptičku,má rýchle reflexy,niekedy.....
Dalej: Yukari je velmi hanblivá a ako prvá sa skamarádila s Renom aj ked moc s chalanmi nevychádza,Kall je trošku moc hysterický ale inak dá sa s ním,stále sa háda s Anukou,Anuka moc trošku bláznivá,preskakuje jej niekedy,s Kallom sem tam vychádza,vätšinou sa hádajú a Haruku čo o ňom napísať??taký typ chalana akého ja potrebujemlen škoda že taký neexistuje,vlastne existuje že Ed...som ticho.....veľmi priateľský,uletený.....a ešte čo??.........
Kto to zavinil:Sarue PS:dýka sa volá Sarue,stvoriteľku sem pridám nieked inokedy lebo mi teraz blbne šatník mnoo........
4. listopadu 2008 v 19:48 | Sarue
Tak Sarue je trošku prechladnutá.Ale napriek tomu chodí do školy.Pred pár dňami sa rozhodla že pre vás napíše jednu poviedku.Nie je to na niaké anime.Je to fantasy,z mojej hlavy.A bola by som rada,keby mi pribudli nejaké komentáre a nejaký človiečikovia.Nebojde,nie som nijaká piiitcha,to píšem len pre istotu keby ste nevedeli.....lebo niektorý si to o mne myslia,aj taký,ktorý ma vôbec nepoznajú.nevedia kto som,preto nemám rada takých ľudí ktorý robia unáhlené závery.Zaškatulkujú človeka skôr ako ho poznajú.Prvý part je trošku krátky....ale dúfam že vám to nebude vadiť a tešte sa na pokračko:)

Kráčala tmavou ulicou. Zbadala hrajúceho sa chlapca. Po chvíli prestal a podišiel ku kameňu z ktorého vytiahol nejakú vec. Podišla k nemu a zbadala čo drží v rukách. Držal v nich krásny nôž s dokonalo vlnitou čepeľou. "Ta....ta dýka...!" vykríkla po tichu. Nechcela tomu uveriť. "Pani, stalo sa vám niečo?" obrátil sa na ňu chlapec s dýkou. "Nie, nič. Ale chcela by som sa ťa na niečo spýtať. Aký je teraz rok?" spýtala sa. "1542" ,1542....to je až za 80 rokov!´ "Musím už ísť. Dovidenia!" povedal a utekal k domu. "Poč........kaj!" vykríkla ale chlapec už zmizol za dverami domu. "Počkaj! Nie, nechoď! Vráť sa! Prosím!" "Amanda, Amanda!" "Nieeeee........!" Ležala na posteli a triasla sa. Bola celá spotená, sadla si a pozrela sa na muža ktorý pred chvíľou ňou tak triasol "Will...." vydýchla si. "Zase sa ti snívala nočná mora?" "Nie! To bola predtucha! Prisahám!" dodala keď videla ako nedôverčivo na ňu hľadí. "Tak hovor! O čom bola tá predtucha?" spýtal sa. "Pamätáš sa ešte na tú dýku však?" "Zatiaľ áno. Prečo? Čo sa s ňou stalo?" "Znovu sa zjaví...." "Ale......ako je to možné? Kde...a...kedy?" "Mala by sa zjaviť za osemdesiat rokov ale kde, to už neviem." Dopovedala trochu skleslo. Will k nej podišiel a objal ju. "Neviem ani kto ju nájde......viem len že je to malý chlapec." "Poď, musíš to povedať Edwardovi." "Dobre." povedala a šla s ním do nižších poschodí.
Podišli k veľkým dverám. Vstúpili dnu a pomaly kráčali k mužovi ktorý stál bokom. Aj keď patril k tým najdôležitejším, niekedy sa choval ako malé dieťa, tak ako aj teraz. Keď k nemu prišli tak začal poskakovať a sa ich spýtal s rozžiarenými očami "Budete sa so mnou hraať?? Prosíím!!" pozrel na nich psíkovskými očami. "Prepáč, Edward, teraz nemôžeme. Amanda ti musí niečo povedať." Povedal Will a Edward sa na ňu so záujmom pozrel. "Dnes sa mi sníval sen." "Ak sa ti niečo snívalo tak sa pozri do snára, ja ti s tým neviem pomôcť. Tak budeme sa už konečne hraať??" pýtal sa netrpezlivo Edward poskakoval okolo nich. "Bola to predtucha." Povedala potichu Amanda. Edward prestal poskakovať a pozrel sa na ňu s pohľadom ktorý vie len on. "Vieš že tvojim predtuchám sa nedá na 100% dôverovať?!" "Áno, viem. Nemusíš mi to pripomínať a stalo sa to len pár krát že mi to nevyšlo. Tak ticho." povedala už nahnevane lebo jej už začal liezť na nervy. "Za osemdesiat rokov sa opäť zjaví Dýka stvoriteľky, Sarue. Dostane ju do rúk malý chlapec a vieš čo tá dýka dokáže." "Viem, ale zatiaľ, kým sa neobjaví, nemôžeme nič robiť."